Od dnešného dňa si v predsále Estrádnej sály MsKS môžete pozrieť unikátnu výstavu histórie jarmoka v Sabinove. Prierez histórie vám ponúkame aj v tomto článku.
Na jarmoky/trhy sa chodilo predovšetkým predávať, nakupovať alebo iba obzerať výrobky a zvieratá od remeselníkov a chovateľov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Jarmoky však môžeme v istom zmysle pokladať aj za predchodcov dnešných sociálnych sietí. Ťažko totiž v prostredí malých mestečiek a dedín nájsť vhodnejšiu príležitosť stretnúť vzdialenejších známych, priateľov či kolegov – remeselníkov a chovateľov a touto cestou sa zároveň dozvedieť novinky o dianí v inej časti regiónu. Trhovníctvo a jarmočníctvo však malo okrem spoločenského aj svoj nezastupiteľný hospodársky význam. Trhové práva sa stávali súčasťou mestských privilégií a predaj na trhu bol v ťažkých obdobiach životne dôležitý pre ekonomiku miest. Počty a termíny konania jarmokov a trhov sa pomerne často menili a mohli byť ovplyvnené proticholerovými epidémiami a konkurenčným bojom medzi mestami. S tým by jednoznačne súhlasili obyvatelia Sabinova v predchádzajúcich storočiach...
Aj keď prvé písomné zmienky o konaní slobodného týždenného trhu v Sabinove máme z roku 1370, nepochybne malo trhovníctvo v Sabinove svoju tradíciu už od 12. storočia. Tradícia trhu zrejme v neskoršom období prispela k tomu, že Sabinovu bol udelený štatút mesta. Sabinov tak mohol byť v 12. – 14. storočí súčasťou poľsko – uhorského pohraničného obchodu s dobytkom a zároveň máme z roku 1347 zmienku o tom, že na trh v Sabinove chodievali obchodníci zo Spiša. O výročných trhoch konaných v Sabinove sa prvýkrát dozvedáme v roku 1486. Podľa zmienky z roku 1511 sa výročný trh konal na sviatok sv. Jána Krstiteľa, patróna farského kostola. Privilégium Ľudovíta II. z roku už 1519 povoľuje Sabinovu usporiadať trh každoročne na sviatok Nájdenia sv. Kríža (3. mája), sv. Margity (13. júla), Povýšenia sv. Kríža (14. Septembra), Obrátenia sv. Pavla (25. januára) a pochopiteľne na sviatok sv. Jána Krstiteľa (24. júna).
Podobne ako v stredoveku, aj v 18. storočí sa konalo v Sabinove päť výročných trhov. V porovnaní so stredovekými výročnými trhmi, sa však trhy už konali v iných termínoch. Výročný trh sa do konca 18. storočia stal dôležitým zdrojom príjmov sabinovského magistrátu (prenájom predajných stánkov na námestí, pečenie a predaj pečiva počas trhov, príjmy z mestského hostinca). Začiatkom 19. storočia úplne prevážil miestny obchod a účasť na miestnych trhoch, keďže remeselná výroba v Sabinove nemohla konkurovať začínajúcim manufaktúram a jednoducho „nestíhala“ za modernými spôsobmi výroby. Naďalej sa konalo päť výročných trhov. Okrem trhu, ktorý sa konal vo februári, boli všetky trhy spojené aj s dobytčím trhom. Týždenné trhy sa konali v sobotu. Mesto bolo nútené v dôsledku neutešenej hospodárskej situácie (daňové nedoplatky voči uhorskému štátu, nákladná údržba viníc a menšie možnosti predaja po rozdelení Poľska) predať vinice v dedine Hejcze a sabinovskí obchodníci sa preto zamerali na sprostredkovateľský obchod pri dovoze soli cez Ľubotín do spišských miest.
Mestskú pokladnicu pomáhali aj naďalej napĺňať tržné a mýtne poplatky. Z roku 1847 máme zmienku o dvoch trhových pomocníkoch a v roku 1828 žiadal magistrát o preloženie týždenného trhu, ktorý sa konal v sobotu, keďže z náboženských dôvodov sa ho nemohli zúčastňovať židovskí obchodníci. Organizácie trhu sa dotkli aj proticholerové opatrenia, keď mesto od 1. júla 1831 vydalo zákaz vstupu do mesta pre všetkých ľudí z Haliče, kde bolo ohnisko nákazy. Mierne negatívny vplyv na sabinovské trhovníctvo malo dokončenie železnice v Sabinove (trať Košice – Orlov, odbočka Košicko – bohumínskej magistrály) v roku 1873. Železnica síce znamenala rýchly vývoz výrobkov (hlavne dopestovaného ovocia), ale aj dovoz cudzích a lacnejších výrobkov, ktorým miestni remeselníci nemohli konkurovať. S rokom 1873 je spojený aj zákaz konania trhov, tanečných zábav a podujatí, kde by sa mohlo stretnúť väčšie množstvo ľudí.
Magistrát mesta Sabinov takto rozhodol z dôvodu vypuknutia ďalšej vlny cholerovej epidémie. V predvečer prvej svetovej vojny, v roku 1914, sa v Sabinove konalo 6 výročných trhov. Zároveň sa deň pred výročným trhom konal dobytčí trh. Osobitne sa mesačné dobytčie trhy konali 4. marca, 6. mája a 1. júla. Ovčie trhy sa konali 21. apríla a 13. októbra. Týždenný trh sa konal v utorok a v sobotu (spojený s predajom ošípaných). Takmer úplne sa prestali organizovať trhy počas obdobia prvej svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918. V marci 1918 sa podarilo obnoviť aspoň konanie jedného výročného trhu a týždenné trhy boli dočasne zrušené. Z magistrátneho protokolu z obdobia medzi rokmi 1921 – 1925 sa dozvedáme, že v roku 1925 kúpilo mesto Sabinov pozemok od policajného kapitána Huga Gallé, ktorý mal slúžiť ako priestor pre trhovisko Z tohto obdobia nájdeme v regionálnej aj celoštátnej tlači oznamy o termínoch obnovených dobytčích trhov, podmienkach prihlásenia sa, kvalite a počte predaných kusov dobytka. Podobne aj okresný úrad v Sabinove pravidelne v 30. rokoch informoval obyvateľov okresu o termínoch konania trhov a v roku 1931 vydal tržný poriadok.
Do organizácie trhov v Sabinove výrazne negatívne zasiahli protižidovské opatrenia, ktorými sa v roku 1940 zakázalo židovským obyvateľom nakupovať na trhu pred 9. hodinou a tak si títo ľudia museli zaobstarávať potraviny a predovšetkým hydinu rôznymi inými spôsobmi.Práve z obdobia 30. - 40. rokov pochádza asi najväčší počet priamych správ (archívne dokumenty + dobová tlač), ktoré nám približujú každodenný život na jarmokoch a trhoch v Sabinove. Z nášho výskumu doposiaľ vyplýva, že trhy a jarmoky z neznámych príčin v Sabinove v 2. polovici 40. rokov postupne zanikli. V roku 1951 síce Krajský národný výbor plánoval zorganizovať krajský výročný trh, no nemáme správy o tom, že by sa tento trh aj skutočne konal. Jarmok sa tak zrejme do Sabinova vrátil až v roku 1972, kedy sa pri oneskorených oslavách 700. výročia prvej písomnej zmienky o Sabinove (1248 – 1948) konal po dlhých desaťročiach aj sabinovský jarmok.
Autori výstavy: Jozef Váhovský, Zuzana Dzivá
Foto: Diamond art
